Toma Raspasani: Dallime mes rishikimesh

[Redaktim i kontrolluar][Redaktim i kontrolluar]
Content deleted Content added
No edit summary
→‎Jeta: përmirësime teknike, zëvendësova: Nëntor → nëntor duke përdorur AWB
Rreshti 4:
Ai ka lindur me 1648.<ref name=Andric-Raspasani-295>{{harvnb|Andrić|1991|loc=p. 295: "Тома Распасановић, рођен око 1648. године (можда у Скопској Црној гори или у околини Призрена или Пећи, што још није сасвим сигурно утврђено) завршио је основну, мисионарску, школу вероватно у Јањеву, на 72 МЈсћае1"}}</ref><ref name=OS-Raspasani-221>{{cite book|title=Mitteilungen des österreichischen Staatsarchivs, Volume 13|author=Österreichisches Staatsarchiv|publisher=Österreichische Staatsdruckerei|year=1960|pages=220, 221, 228; p. 221}}</ref> Vendlindja e tij nuk eshte e percaktuar saktesisht dhe mendohet se mund te kete qene ne rrethinat e [[Prizreni]]t ose ne [[Peja|Pejë]].<ref name=Andric-Raspasani-295/><ref name=OS-Raspasani-221/> Sipas autorit britanik Noel Malcolm kishte lindur ne rrethinat e Prizerenit.<ref name=Malcolm-1998-148>{{harvnb|Malcolm|1998|p=148}}</ref> Ne ate kohe ishte pjese e sanxhakut te [[Shkupi]]t dhe [[Prizreni]]t. Me shume gjasa ai u i kreu mesimet fillore dhe ato teologjike ne Janjevo.<ref name=Andric-Raspasani-295/><ref name=OS-Raspasani-221/> Pasi studioi ne Itali ai u caktua si prift ne Prizëren ne vitin 1679.<ref name=Malcolm-1998-148/> Sipas burimeve te ndryshme, ai fliste shqip, serbisht, latinisht dhe italisht.
Me shperthimin e Luftes se Madhe Turke, Perandoria Austriake kerkonte aleate ne Evropen jug-lindore. Me 1 nentor1,<ref name=Jacov-Raspasani/> ose me 6 nentor, Gjenerali Enea Silvio Piccolomini arriti ne Prizëren, ku sipas burimeve u prit nga ''"nje arkipeshkv dhe patriark"''.<ref name=Forcade-Raspasani75>{{harvnb|Forcade|2008|loc=fq. 75: "Puis le 6 novembre, Piccolomini est entre a Prizren ou il a ete recu, disent les sources, par «un archeveque et patriarche». Est-ce l'archevê
que catholique albanais Bogdani? Il est, en revanche, certain (comme l'a montré l'historien britannique Noël Malcolm) que ce ne peut être le patriarche serbe orthodoxe Arsène III Cernojevic, absent de la region a cette date... Toujours est-il que le clergé catholique, Bogdani et un de ses collaborateurs Toma Raspasani, favorise le ralliement des Albanais à l'empereur."}}</ref> Ky eshte interpretuar si [[Pjetër Bogdani]], arkipeshkvi i Shkupit dhe Arsenije III Čarnojević, patriarku i serbeve.<ref>{{harvnb|Šufflay|1925|loc=fq. 67: "kad je austrijska vojska (1689) pro* drla duboko u Balkan. Tada je pri zadobivanju Arbanasa za ustanak proti Turcima stekao najviše zasluge Franjevac Toma Rospasari, dok je vodja srpskih ustaša bio pećki patrijarh Arse* nije III."}}</ref><ref name=Jacov-Raspasani>{{cite book|title=L'Europa tra conquiste ottomane e Leghe Sante|author=Marko Jačov|publisher=Biblioteca Apostolica Vaticana|year=2001|url=http://books.google.com/books?ei=eM8ETvXwBdDE8QOz6dzADQ&ct=result&id=Ki4UAQAAMAAJ|page=131|quote=Non soltanto il patriarca serbo, Arsenije Carnojevic, ma anche l'arcivescovo cattolico di Scopie, Pietro Bogdani, ei "capi delle vicine nazioni" accolsero il generale Piccolomini il 1 novembre 1689 a Prizren, una volta sede del re e poi}}</ref><ref>{{harvnb|Šufflay|1925|loc=fq. 67: "kad je austrijska vojska (1689) pro* drla duboko u Balkan. Tada je pri zadobivanju Arbanasa za ustanak proti Turcima stekao najviše zasluge Franjevac Toma Rospasari, dok je vodja srpskih ustaša bio pećki patrijarh Arse* nije III."}}</ref><ref name=DISRS-Raspasani-134>{{harvnb|Društvo istoričara SR Srbije|1959|loc=fq. 134: "да су прегово- рима у Призрену, истина, присуствовали и патријарх Арсеније и Петар Богдани са својим викаром дон Томом, али да је дон Тома био тај који је „целу ову тако успешну (1) акцију око придобијања Арбанаса, водио."}}</ref> Piccolomini u konsultua me patriarkun Arsenije dhe arkipeshkvin Bogdani rreth organizimit te rekrutimit te rebeleve dhe furnizimit te tyre me ushqime dhe Raspasani e ndihmoi Piccolomini mjaft, pasi ishte ndermjetes ne latinisht dhe italisht.<ref name=DISRS-Raspasani-147>{{harvnb|Društvo istoričara SR Srbije|1959|loc=fq. 147: "Пиколомини се саветовао из болесничке постеље са патријархом Арсенијем III и скоп- ским надбискупом Богданијем о уређењу новопридошлих устаника, о њи- ховој исхрани итд. Том приликом викар скопског надбискупа дон Тома Распасановић много помогао генералу Пиколинију, јер су преко њега вођени преговори пошто је он знао латински и талијански"}}</ref> Sipas Malcolm-it, ''patriarku'' mund te mos ket qene patriarku serb, meqe "ai nuk ishte ne rajon ne ate kohe".<ref name=Forcade-Raspasani75/> Pjetër Bogdani duket se luajti rolin kryesor ne organizimin e levizjes pro-austriake ne rajon, ndersa Raspasani ishte gjithashtu i rendesishem.<ref name=Malcolm-1998-148/> Sipas disa burimeve, Raspasani ishte ai qe ne fakt i mblodhi vete shqiptaret.<ref name=DISRS-Raspasani-134/>
 
Piccolomini vdiq ne Prizren nga epidemia me [[9 Nëntornëntor]] [[1689]], gjate negociatave.<ref name=DISRS-Raspasani-135>{{harvnb|Društvo istoričara SR Srbije|1959|p=135}}</ref> Piccolomini-n e pasoi Veterani.<ref name=DISRS-Raspasani-135/> Raspasani zevendesoi Bogdani-n e vdekur (1689†) si lider i levizjes shqiptare.<ref name="Bexheti2009">{{cite book|last=Bexheti|first=Nuri|title=Der “Große Türkenkrieg” und die Albaner: Die militärische Präsenz der Balkanvölker am “Großen Türkenkrieg” (1683-1699) Suedwestdeutscher Verlag 2009}}</ref>
Austriaket filluan te fortifikonin Nishin dhe nenkoloneli Antonije Znorić u kthye nga [[Beogradi]] ne Nish me 2,500 kembesore te milicise serbe me urdher te Veterani-t; Raspasani ishte gjithashtu nje nga ata, si perkthyes.<ref>{{cite book|title=Istorija srpskog naroda, Volume 3, Part 1|author=Radovan Samardžić|publisher=Srpska knjiiževna zadruga|year=1981|page=523|quote=Аустријанци су почели да утврђују Ниш, а потпу- ковник Антоније Знорић се по Ветеранијевом наређењу вратио из Београда у Ниш са 2.500 пешака Српске милиције; с њима је био и Распасановић као тумач јер је говорио}}</ref><ref>{{cite book|title=Velika seoba Srba 1689/90 i patrijarh Arsenije III Crnojević|author=Stefan Čakić|publisher="Dobra vest"|year=1982|pages=101-102|quote=Из Београда је заједно са српском милицијом отишао у Ниш по наређењу генерала Ветеранија, коме је, по дон Томином казивању, био потребан због знања српског и арбанашког језика}}</ref>
Raspasani shkroi ne 1693 se shume nga katoliket e Kosoves ishin nisur ne Budapest, "ku shumica e tyre vdiq, disa nga uria, te tjeret nga semundjet".<ref>{{harvnb|Malcolm|1998|p=162}}</ref>